Cirkev

Osobitnú kapitolu v dejinách obce tvorí náboženský život obce, ktorý bol spätý s existenciou kláštora v katastri obce na Bukovej Hôrke. Keď prechádzame smerom od Stropkova do údolia na severovýchod od cesty uvidíme kopec vysoký 347 m n.m., na ktorom stál aj Bukovecký kláštor rádu sv. Bazila Veľkého.

https://www.facebook.com/bukova.hirka/

V areáli bývalého kláštora sa nachádza chrám Povýšenia sv. Kríža a kaplnka zasvätená Premeneniu Pána z roku 1742, kde sa pravidelne konajú púte na počesť týchto sviatkov:

• Zoslanie Svätého ducha – jún
• Sväté Premenenie nášho Pána Boha a Stvoriteľa – august
• Povýšenie úctyhodného a životodarného kríža nad celým svetom – september

Do areálu Bazilijanského kláštora vedie historická cesta, ktorá v prvej polovici 19. storočia bola významnou spojnicou severozemplínskych obcí s Poľskom, ale aj ako strategická cesta. V období vlády rakúskeho cisára Jozefa II. bola prebudovaná na krajinskú cestu a aj preto bola nazývaná ako „Jozefova cesta“, či „Jozefínska cesta“.

Vedľa cesty bola postavená kaplnka, ktorá však dlho stála zanedbaná, pokiaľ na toto miesto neprišiel pustovník menom Arzén, nazývaný Bosák. Bukovčania mu zverili na starosť kaplnku na vrchu kopca, aby sa o ňu staral. Tak sa kaplnka do istej miery stala základom neskoršieho kláštora. Po pustovníkovej smrti sa objekty rozšírili a vyrástol na mieste jeho príbytku kláštor. Východne od neho kamenný kostol. Na základe letopočtu 1683 na strednom zvone vo veži sa možno domnievať, že kostol bol postavený za panovania cisára Leopolda.

Od roku 1738 sa otec Jaselský, ako prvá hlava kláštora, stal stálym obyvateľom kláštora. V roku 1742 získal od pápeža Klementa XII. pre Bukovský kláštor povolenie konať púte. Avšak táto vzácna bulla sa nedbanlivosťou jeho nasledovníkov navždy stratila. V roku 1744 získal od grófa Tomáša Szirmaya nové majetky pre kláštor. Roku 1746 vymenil starý ikonostas aj oltár v kostole za nový. Roku 1760 pribudol k starším dvom zvonom tretí, veľký.

Bazil Szegedy bol posledným významným predstaveným kláštora, kedy kláštor na Bukovej hore ešte patril k významným centrám gréckokatolíckeho cirkevného života na tomto území. Pohromou pre kláštor bolo obdobie prvej svetovej vojny, kedy bol kláštor zničený a následne boli ešte pokusy obnoviť kláštor a jeho poslanie v 30-tych rokoch, avšak kláštor už neobnovil svoju dovtedajšiu bohatú činnosť. Poslednou kvapkou k úplnej likvidácii kláštora znamenali 50-té roky nášho storočia, kedy bol kláštor úplne zničený a ako istá pamiatka na baziliánsky kláštor a na jeho bývalú slávu ostali už iba pravidelné každoročné púte, ktoré sa tu konajú a ktoré pripomínajú bohatý náboženský život v tejto dedine.

Dominantnou stavbou dediny, ktorú si nemožno nevšimnúť je kamenný kostol, ktorý ostal po bývalom kláštore zničenom v 50-tych rokoch. V centre obce, v blízkosti hlavnej cesty sa nachádza Gréckokatolícka cerkov, murovaný chrám svätého Demetera, postavený v roku 1891 v neobarokovom štýle. Jednoloďový s oblým presbytériom. Ikonostas bohato zdobený roccaillami. Vnútorná výzdoba je z čias výstavby chrámu. Posledná rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1975.

https://www.facebook.com/Gr%C3%A9ckokatol%C3%ADcka-cirkev-Bukovce-1097834610331703/